Výživné po rozvode manželstva

Výživné na maloleté dieťa

Vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia (§ 62 zákona o rodine), bez ohľadu na to, ktorému z nich je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť trvá do času, kým je dieťa schopné samostatne sa živiť — typicky do dovŕšenia 18. roku veku, pri pokračujúcom príprave na povolanie aj dlhšie.

Výška výživného sa určuje individuálne s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Slovenské súdy v praxi používajú orientačnú metodiku tabuľkového výživného — výživné sa určuje ako percento z čistého mesačného príjmu povinného rodiča (orientačne 8 až 26 % podľa veku dieťaťa a počtu vyživovaných detí). Konkrétny výpočet si urobíte v kalkulačke tabuľkového výživného.

Výživné na plnoleté dieťa

Vyživovacia povinnosť rodiča sa neukončuje automaticky dovŕšením 18. roku dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť, kým sa dieťa nedokáže samé živiť. Plnoleté dieťa, ktoré pokračuje v sústavnej príprave na budúce povolanie (stredná škola, vysoká škola), má spravidla nárok na výživné.

Procesne sa však konanie o výživnom na plnoleté dieťa vedie inak ako na maloleté — ide o sporné konanie podľa Civilného sporového poriadku, plnoleté dieťa je samostatným účastníkom konania. Vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa nie je automaticky súčasťou rozvodového konania a treba ju riešiť samostatným návrhom.

Výživné medzi rozvedenými manželmi

Inštitút výživného medzi rozvedenými manželmi upravuje § 72 zákona o rodine. Bývalý manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť, môže žiadať od druhého manžela primerané výživné, ak to možno spravodlivo žiadať so zreteľom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela.

Podmienky nároku:

• Bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť (zdravotný stav, vek, starostlivosť o spoločné deti).
• Druhý manžel má schopnosti, možnosti a majetok na poskytovanie výživného.
• Nárok trvá maximálne 5 rokov od právoplatnosti rozvodu (s výnimkami pri vážnych dôvodoch).

Príspevok na výživu rozvedeného manžela upravuje najmä § 72 zákona o rodine. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať primeraný príspevok podľa schopností, možností a majetkových pomerov bývalého manžela; súd pritom prihliada aj na príčiny rozvratu manželstva. Priznanie príspevku je spravidla časovo obmedzené, s možnosťou výnimočného predĺženia pri zákonných dôvodoch.

Vymáhanie výživného

Pri neplatení výživného má oprávnený niekoľko prostriedkov ochrany. Civilnoprávne — exekúcia na základe vykonateľného rozsudku alebo súdom schválenej dohody podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.). Najčastejšie zrážkami zo mzdy povinného alebo zo sociálnych dávok.

Trestnoprávne — zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Ak povinný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú vyživovaciu povinnosť, môže byť trestne stíhaný; pri úmyselnom vyhýbaní sa plneniu je sadzba prísnejšia.

Zmena výživného

Výživné nie je nemenné — pri zmene pomerov ho možno upraviť. § 78 ods. 1 zákona o rodine stanovuje, že ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom maloletých detí. Najčastejšie dôvody: zmena príjmu povinného rodiča, zmena potrieb dieťaťa (napr. nástup na strednú školu, zmena zdravotného stavu), zánik vyživovacej povinnosti k inému dieťaťu.