Rozvod a vyporiadanie BSM

Delenie majetku manželov po rozvode nemusí byť vždy 50 na 50. Môže sa uplatniť tzv. disparita podielov. Dá sa to vtedy, ak jeden z manželov významným spôsobom prispel k nadobudnutiu majetku, napríklad vyšším príjmom. Potom môže súd túto skutočnosť zohľadniť a rozhodnúť o nerovnakom rozdelení BSM, napríklad 70 ku 30. Pozor, osobná starostlivosť druhého manžela o spoločné deti disparitu vyrovnáva. Ak sa chcete dozvedieť viac, sledujte nás.

Prepis videa upravený pre čitateľnosť.

Myslíte si, že rozchod ukončí hypotéku? Omyl. Podľa slovenského práva je dlžníkom vždy ten, koho meno je uvedené v zmluve s bankou — bez ohľadu na ústnu dohodu. Ak máte hypotéku, banka vám musí dať súhlas na vyňatie vašej osoby z tejto pôžičky. Aký problém s hypotékou máte vy? Napíšte nám do komentárov alebo do našej online právnej poradne.

Prepis videa upravený pre čitateľnosť.

Chcete ako manželia nadobúdať majetok samostatne? Bezpodielové spoluvlastníctvo sa dá zúžiť alebo zrušiť. Zrušenie BSM sa robí súdom, trvá však niekoľko mesiacov — na rozdiel od zúženia BSM notárskou zápisnicou. Pozor, ak by ste urobili zúženie BSM k celému majetku, bolo by neplatné pre obchádzanie zákona. Chcete vedieť viac o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov? Napíšte nám.

Prepis videa upravený pre čitateľnosť.

Niekedy ľudia nevedia rozdiel medzi podielovým a bezpodielovým spoluvlastníctvom — pokúsim sa to vysvetliť v tomto videu. Už z názvu „bezpodielové" vyplýva, že tam neexistujú podiely, a toto spoluvlastníctvo vzniká práve medzi manželmi. Podielové je naopak charakteristické tým, že sú tam podiely — vyjadrené zlomkom alebo percentom. Vždy platí: ak má vzniknúť bezpodielové spoluvlastníctvo, musíte byť manželia. Do podielového spoluvlastníctva môžete vec nadobudnúť zmluvou alebo napríklad v rámci dedičského konania. Každopádne vždy platí, že podielové spoluvlastníctvo vzniká medzi rôznymi ľuďmi a bezpodielové medzi manželmi.

Prepis videa upravený pre čitateľnosť.

Do našej online poradne nám chodia otázky, dokedy je potrebné vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov — tomu sa budem venovať teraz. Vždy platí: len čo vám bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, máte tri roky na to, aby ste sa vyporiadali. BSM pritom nemusí zaniknúť len rozvodom — spôsobov je viac, napríklad súdne rozhodnutie alebo konkurz. A vždy máte tri roky na vyporiadanie. Vyporiadať sa môžete buď dohodou — v trojročnej lehote uzavriete dohodu a podáte ju na kataster — alebo podáte žalobu na súd a o vyporiadaní sa rozhodne v súdnom konaní. Vôbec nevadí, že súdne konanie potrvá dlhšie a presiahne tri roky; dôležité je, aby bola žaloba podaná do troch rokov od rozvodu manželstva, respektíve od zániku BSM.

Prepis videa upravený pre čitateľnosť.

Vítajte pri našom pravidelnom utorkovom stretnutí Advokátskej kancelárie Ficek & Partners. Ako vždy našim cieľom je prispieť k zvyšovaniu právneho povedomia na Slovensku. Dnes sa pozrieme na jedno, myslím, že dosť dôležité rozhodnutie Najvyššieho súdu, týka sa vylúčenia vecí z exekúcie po zániku a vyporiadaní BSM. Podklady pre nás pripravil JUJUDr. Milan Ficek, tak sa na to poďme pozrieť bližšie. Základná otázka, ktorú si dnes položíme, je asi takáto. Čo sa stane, keď začne exekúcia na spoločný majetok manželov, teda na BSM, ale kým tá exekúcia prebehne, manželstvo zanikne rozvodom. A to BSM sa aj vyporiada, napríklad tým, že uplynú tie tri roky zo zákona. Môže exekútor potom stále siahnuť na podiel toho manžela, ktorý vlastne dlžníkom nie je? Áno, presne toto bol ten problém. V tom konkrétnom prípade, ktorý súd riešil, išlo o žalobkyňu, ktorej manželstvo, teda BSM s manželom, zaniklo rozvodom. To bolo ešte v decembri 1998. A oni sa do troch rokov potom nedohodli, ako si ten majetok podelia, ani nepodali návrh na súd. Pročte to nechali tak? Lenže, medzi tým, a to je dôležité, ešte pred uplynutím tých troch rokov, v oktobri 2000 sa začala exekúcia. Voči jej, vtedy už bývalému manželovi. Aha, rozumím. Čiže exekúcia sa začala ešte v čase, keď ten majetok bol, no, technicky stále v režime BSM, aj keď už boli rozvedení, ale ešte nebol vyporiadaný. Presne tak, ešte nebol vyporiadaný. A tu vznikol ten konflikt, pretože keď uplynuli tie tri roky od rozvodu, koncom decembra 2001, nastala tá zákonná fikcia vyporiadania, podľa paragrafu 149 od sek 4 občanského zákonníka. To znamená, že tá spoločná nehnuteľnosť sa zo zákona rozdelila. Stala sa podielovým spoluvlastníctvom, kde každý mal polovicu. No a Žalobkynia teda argumentovala logicky, že tá jej polovica už preca nie je majetkom jej ex-manžela, nie je v BSM a teda nemôže byť postihnutá exekúciou, ktorá je vedená voči nemu. Znie to naozaj logicky. Ako sa k tomu postavili súdy? Lebo tam asi nastal ten problém. No, presne. Okresný súd jej dal za pravdu. V podstate povedal, že áno, exekúcia na majetok s BSM je možná, len kým BSM trvá alebo kým nie je vyporiadané. Ako náhle dôjde k vyporiadaniu, hoci aj tou zákonnou domnienkou po troch rokoch, tak ten majetok, alebo teda tá časť, ktorá prípadne tomu nedlžnému manželovi, už nemôže byť exekvovaná, takže jej podiel vylúčil. Dobre, to znie férovo. Lenže krajský súd to videl úplne inak. Ten zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol. Argumentoval paragrafom 37 mocek 2 exekúčného poriadku, tvrdil, že kľúčové je, kedy exekúcia začala. A keďže začala pred vyporiadaním BSM, tak môže postihnúť všetok majetok, ktorý bol v BSM v čase začatia exekúcie, bez ohľadu na to, čo sa stalo neskôr s tým BSM. Počkaj, takže úplne opačný názor. To muselo byť pre tú žalobkyňu dosť, no, neprijemné. Aký bol teda konečný verdikt? Čo povedal Najvyšší súd? Najvyšší súd našťastie pre žalobkyňu označil ten právny názor krajského súdu za nesprávny. Zdôraznil úplne kľúčový princíp, ktorý vychádza z občianského zákonnika konkrétne z paragrafu 147. Exekúcia môže postihnúť majetok v BSM len vtedy, ak ten majetok, aktuálne, teda v čase výkonu rozhodnutia, do BSM naozaj patrí. Čiže rozhodujúci nie je len moment začatia exekúcie, ako tvrdil krajský súd, ale hlavne moment vyporiadania BSM. Či už je to vyporiadanie dohodov, rozhodnutím súdu, alebo ako v tomto prípade tou zákonnou domnienkou podľa paragrafu 149 odsek 4 OZ po troch rokoch. Od momentu vyporiadania už exekúcia jednoducho nemôže postihnúť tú časť majetku, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva toho manžela, ktorý nie je povinným teda dlžníkom. A ten paragraf 37 odsek 2 exekúčného poriadku, ten podľa najvyššieho súdu rieši len procesné veci, teda to, že manžel je účastníkom konania, ak ide o veci v BSM. Ale nemení to hmotné právo. ...podľa občianského zákonnika. Krajenský súd si to proste nesprávne vysvetlil. Hm, rozumiem. Takže, ak by som to mal zhrnúť pre našich poslucháčov, aj keby exekúcia začala v čase, keď BSM ešte nebolo formálne vyporiadane po rozvode, ale kým exekútor reálne prístupí k predaju alebo k výkonu na ten majetok dôjde k vyporiadaniu, napríklad uplynutím tých troch rokov, tak ten podiel, ktorý už patrí výlučne tomu druhému, nedlžnému exmanželovi, je vlastne chránený. Presne tak. To je ten zásadný záver. Vyporiadanie BSM mení vlastníckú štruktúru a exekúcia sa musí tomuto novému stavu prispôsobiť. Nemôže ignorovať, že polovica už patrí niekomu inému, kto nie je dlžníkom. Dobre, ďakujem pekne. Dnešná analýza tohto rozhodnutia nám teda ukázala, aké dôležité je to vyporiadanie BSM. Môže to byť naozaj kľúčové pre ochranu majetku toho z manželov, ktorý dlhy nemá. A to aj keď exekúcia už beží. Ten moment vyporiadania môže zásadne zmeniť hru. Je to dôležitý odkaz, že právny stav majetku nie je nemenný a jeho zmeny počas skonania majú reálne následky. A ako vždy pripomíname, kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia. Možno zaujímavá otázka na záver na zamyslenie. V akých ďalších situáciách by mohol aktuálny stav majetku prevážiť nad tým, aký bol pri začati nejakého konania? Ale to už je možno téma na inokedy. Ďakujeme za pozornosť.

Prepis vznikol automatickým rozpoznávaním reči zo záznamu rozhovoru a bol upravený pre čitateľnosť; môže obsahovať drobné odchýlky od zvukovej stopy.

Prednedávnom som mal konzultáciu a riešili sme s klientom, čo je výhodnejšie — zrušiť BSM alebo zúžiť BSM. V jeho prípade vyšlo lepšie práve zrušenie BSM a riešili sme, akým spôsobom ho možno zrušiť. Takéto konanie vždy prebieha na súde — o zrušení BSM sa nemožno dohodnúť. Podáva sa návrh a súd v konaní skúma, či sú splnené podmienky na zrušenie BSM: buď je dôvodom to, že druhý z manželov je podnikateľom, alebo to, že druhý manžel neúmerným spôsobom míňa peniaze, vy nemáte prehľad, ako k tomu dochádza, a chcete bezpodielové spoluvlastníctvo ochrániť. Zúženie BSM sa naopak väčšinou robí notárskou zápisnicou na notárskom úrade. V tomto prípade bolo naozaj lepšie BSM zrušiť — medzi manželmi potom už BSM neexistovalo a mohli sa následne vyporiadať.

Prepis videa upravený pre čitateľnosť.

Právna poradňa Ficek & Partners. Sme na vašej strane, pretože kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia. Roky môžeme mať dobré vzťahy a keď sa začneme súdiť po rozvode o majetok, často sa stáva, že toho druhého nespoznávame. Pozrieme sa teraz na jednotlivé prípady bezpodielového spoluvlastníctva manželov v praxi. Dozviete sa, ako sa vyporiadava byt na hypotéku aj s ručiteľmi, čo sa stane, keď niekto po rozvode predá celý hnuteľný majetok a ako reagovať na požiadavku na vyplatenie z bytu po 8 rokoch. Ja som Zuzana Majerčíková a ako sa riešia právne prípady v praxi nám poradí expert na majetkové právo a advokát Advokátskej kancelárie Ficek & Partners, JUJUDr. Milan Ficek. Dobrý deň. Dobrý deň. Poďme sa rovno pozrieť, s čím sa klienci obrátili do online právnej poradne vašej kancelárie. Dobrý deň. Potreboval by som sa poradiť ohľadom vysporiadania BSM po rozvode. V júni tohto roku sme sa rozviedli. Máme spoločnú hypotéku s exmanželkou na dom. Na dom je rúčenie bytom, ktorého vlastníkmi sú moji rodičia. Chcel by som vedieť, či je to tak, že mám väčšinové právo v otázke hypouveru, keďže teda moji rodičia rúčia svojim majetkom. Polovica hypouveru je na mňa písaná. Exmanželka nechce predať dom, ale moji rodičia a ja na tom trváme. Pán Ficek, tak ako je to v tejto situácii, keď sú vlastne do rozdelenia majetku vsunutí aj rúčiteľia, v tomto prípade rodičia? Tak to rúčenie, v podstate nie je to rúčenie, je to záložné právo na nehnuteľnosť, nemá vplyv na to vysporiadanie. Nemá to vplyv ani na to, že ten jeden z máňželov by mal mať väčší podiel. To sa vôbec nezohľadňuje, lebo to je len určitá forma zabezpečenia toho úveru a súd by to pri vysporiadanie ani nejakým spôsobom nezohľadňoval. Samozrejme, rodičia respektíve dieťa tých rodičov je v takej horšej situácii, pretože je záložená nehnuteľnosť úplne tretia, ktorá nie je vo vlastníctve oboh máňželov, čo sa niekedy stáva. Nie je to dobre riešenie pre toho z máňželov, koho rodičia zabezpečovali ten úver, pretože sú vsunuté do toho tretie osoby, ktoré s tým zťahom tých máňželov nemajú nič spoločné, alebo teda len okérovo. A nikto nechce mať záloženú svoju nehnuteľnosť na cudzí úver. To je ťažko potom riešiť, lebo musíte mať súhlas tých tretích osob. A keď sú zťahy medzi nimi pokazané a máňželka nebude súhlasiť s tým, že sa úver vyrieši, tak je to komplikovaný a dlhý spor. Posudzuje sa pri rozdeľovaní nehnuteľnosti možno aj to, že či má daná osoba, kde ísť. Napríklad, že máňžel môže byť u tých rodičov, keďže ich má, ale že možno tá máňželka nechce predať ten dom, práve preto, že nemá kam ísť, ak sa ten daný dom predá. A na to je práve tá možnosť žiadať o náhradné bývanie, že pokiaľ by sa teda máňželka mala vystiahovať z tej nehnuteľnosti, ktoré býva, tak ten máňžel, ktorý zostáva bývať nehnuteľnosti, jej musí nájsť náhradné bývanie. A aj keď by ten dom predali, tak je tam to náhradné bývanie? Aby dom predali, tak musela by s tým súhlasiť aj tá máňželka. A ona, keď s tým súhlasí, tak pravdepodobne už má nejaká dohoda, že čo sa bude ďalej diať a ona dostane aj peniaze z toho predaja, pokiaľ ten úver nie je vo výške hypotéky. Lebo aj to sa stáva, že zobriete si úver, niekedy dokonca sa darujú aj 100% úvery zobrať a pri vysporiadanii vlastne to môže byť nula. Zoberie si jeden máňžel si doberie nehnuteľnosť, zoberie si aj úver a toho doberu máňžela nevyplati, pretože tá hodnota úveru k hodnote nehnuteľnosti je jedna k jednej. Viackrát sme spomínali, že rozvodová situácia býva naozaj náročná záležitosť a môžeme počas tohto obdobia reagovať rôznymi spôsobmi pod návalom emocií, no a potom sa môžu diať aj takéto veci. Zdravím. Môj ex-manžel predal všetok náš spoločný hnuteľný majetok aj napriek tomu, že sme v konaní o BZM. Ako mám túto vec riešiť? Ďakujem za odpoveď. Pán Ficek, tak najprv sa opýtam, že čo všetko je vlastne ten hnuteľný majetok? Tak to je všetko, čo ste nadobudli počas manželstva a nie je pevne spojené so zemou. To sú hnutelné veci auto, nábytok, zariadenie bytu. To sú najčastejšie hnutelné veci, ktoré sa vysporiadavajú. Ako sa potom postupuje v takomto extrémnom prípade, keď niekto všetko predá? Mali sme také prípady, hlavne teda, povedzme, keď ide o motorové vozidla, že manželia sa rozvedú a vlastne nejaké motorové vozidla. Kým dojde k vysporiadaniu, čo môže byť niekedy roky, tak ten manžel to motorové vozidlo predá. On by ho mal ale predať iba so súhlasom toho druhého manžela. Pokiaľ to robí bez súhlasu, tak ten druhý manžel môže napadnúť takýto predaj a žiadať, aby tá zmluva bola neplatná, pretože on potrebuje ten súhlas. To je jedna možnosť, že buď to napadne, alebo potom budeš žiadať, keď z toho zmluvu súhlasie o predaji, tak budeš žiadať tú sumu, za ktorú to predal. Potom nastávajú situácie také, že komplikované, keď motorové vozidlo, ktoré má hodnotu 10 tisíc eur, sa predá za 2 tisíc eur, tak tam je potom lepšie napadnúť tú zmluvu, ako žiadať sa vysporiadať k sume 2 tisíc eur. Ale treba to nejako vyriešiť vždy, že buď tým napadnutím zmluvy, alebo prejavením súhlasu s tou kúpnou cenou a potom tá kúpna cena by sa vysporiadavala. No a keď súhlasím s predajom auta napríklad, tak potom si môžem nárokovať tie peniaze? Áno, lebo to je spoločná vec, takže vy máte právo na tie peniaze, za ktoré sa to predalo. Potom treba žiadať tú zmluvu, aby bola predložená v rámci konania o BSM a sú toto pri vysporiadani zohľadní. Dobre, a teoreticky, keby došlo k predaju auta bez nejakej zmluvy? Tak na dopravnom inšpektoráte môžete to previseli v podstate aj bez zmluvy, alebo môže byť aj ústna zmluva. Zákon nevyžaduje pri predaji motorovozidla písomnú zmluvu. Tak potom treba preukázať, že koľko bola tá kúpna cena a kto bol kúpujúci. Dá sa to zistiť tak, že sa urobí dopyt na dopravný inšpektorát. Najmä teda, ak ten máňžel, ktorý predal to motorovozidlo, nechce povedať, komu to predal. A tam sa zisti, že kto je vlastníkom toho motorovozidla. A ten človek sa potom zavolá na súdne pojednávanie a súd sa ho bude pýtať, že za koľko kúpil to motorové vozidlo. Takže v podstate všetko sa dá zistiť? Dá. Tak pri týchto motorových vozidlách, ktoré sú evidované, áno, ale keď predáte nejaký nábytok, ak ste to predávali len tak niekomu, tak ťažko budete zistiovať, že aká bola cena. A hrozia tam prípadne aj nejaké sankcie osobe, ktorá vlastne predá majetok, o ktorom momentálne rozhoduje súd, alebo nie? Sankcie v podstate tam nie sú žiadne. Mali sme to párkrát na súdnych pojednávaniach, že sa toto stalo. A súd vlastne riešil len tú právnu stránku, že či sa teda napadol ten predaj, alebo či sa nenapadol. A ak sa teda nenapadol, tak vysporiadával tú sumu, za ktorú sa to predalo. Ale nejaké sankcie, že by dostalo pokutu, alebo niečo také, tak to určite nie. Takže nie je tam nejaká prevencia pred tým, aby to ľudia nerobili? Ťažko niekomu zabraníte, aj keď je napísaný ako vlastník vozidla v predaji, pretože jedine museli by ste vedieť, že to predáva. To by sa dalo, že povedzme, že nájdete inzerát z vášho motorevo vozidla na internete a zistíte, že to mám, že predáva, tak môžete podať návrh na súd, aby sa mu zakázal predaj nehnutelnosti pred neodkladným opatrením a súd by mu to zakázal. A keby ho porušil, tak mohol by sa dopustiť teraz na očinu. Máte nejaký právny problém? Povedzte nám, čo vás trápi a my vám poradíme. Kliknite na www.ficek.sk a napíšte nám o vašom prípade cez našu online poradňu Ficek and Partners. Sme na vašej strane, pretože kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia. Aj keď sa niekedy rozvedieme a každý začne žiť svoj nový život, tak môžu prísť zrazu také nečekané nároky od bývalých partnerov. No a tu je jeden z príkladov. Dobrý deň. S manželom sme sa rozviedli na jeho žiadosť, pričom sme ostali spolužiť v spoločnej domácnosti s dvoma deťmi. Po troch rokoch sa on odsťahoval do bytu novej priateľky. Deti ostali žiť a bývať so mnou aj naďalej. Po 8 rokoch, čo sa odsťahoval, sa bývalý manžel domáha polovice bytu, keďže sa s priateľkou rozišli a z jej bytu nedostal vyplatenú dohodnutú čiastku. Má nárok na polovicu bytu, keďže som vyše 8 rokov len ja prispievala do domácnosti a z väčšej časti aj na dve deti. Bytový dom prešiel pred nedávnom rekonstrukciou s nadstavbou a zateplením, čím sa výrazne zvýšila cena bytu. Ďakujem za odpoveď. Pán Ficek, tak ako je to v tomto prípade? Tu ale vlastne nevieme, ako sa partneri dohodli v rámci BSM-ka po rozvode. Postalo tak, ako to bolo dovtedy. Podľa zákona platí, že pokiaľ sa manželia do troch rokov od rozhodu manželstva nevysporiadajú, tak potom prechádza nehnuteľnosť do podielového spoluvlastnictva. Takže teraz bude situácia taká, že tá bývalá manželka vlastní polovicu nehnuteľnosti a bývalý manžel vlastní druhú polovicu a tým pádom má ten manžel, ktorý, alebo ex-manžel, ktorý odišiel nárok na vyplatenie z tejto nehnuteľnosti. A práve tu sa pozera na trhovú cenu, že nie je to žiadna cena, za ktorú to kúpili, ale trhová cena v čase vysporiadania. Takže keď to tak vezmem, tak vlastne ex-manžel vyplatí spomínanú ex-manželku aj napriek tomu, že už je 8 rokov po BSM-ku a že sa staral o dve deti a že teda ona odišla bývať niekde, kde jej to nevyšlo. Pri vysporiadaní podielového spoluvlastnictva by súd neskúmal, zťahovali. Tam sa pozerala na to, že aký má podiel v akej výške a potom, že či tam nie sú povedzme nejaké dôvody hodné osobitného zretela na nevysporiadanie, hej najmä teda keď sú tam malolete deti. Ale pokiaľ sú dôvody na vysporiadanie, tak súd zaujíma naozaj iba to, že či to je v podielovom, aká je hodnota tej nehnuteľnosti a potom, že akou sumu bude vyplácať ten jeden manžel toho druhého. pribytou väčšinou tie nie sú deliteľné, takže tam bude musieť jedno vyplátiť druhého a keď nebude mať peniaze na vyplátenie, tak potom to môže dôjsť až k dážbe. Ak by nastala náhodou situácia, že ex-partner alebo ex-partnerka na nás vyvíja tlak, aby sme niečo urobili, aby sme napríklad ho bezdôvodne vyplatili, tak dá sa proti tomu nejako právne brániť? Môže vyvíjať tlak. Pamätám si na prípady, keď posielal ex-manžel, ex-manželke niekoľko SMS-iek denne maily, stále sa dopýtoval a to je potom o tom vnímaní, že ako to tá žena berieť. Keď ju to naozaj obťažuje, tak môže podať podnet povedzme na prístupkové konanie alebo takéto konanie by mohlo byť aj prístupkom a ten manžel dostane povedzme pokutu. A zase keď to opakuje, znova dostane pokutu. Takže to dá sa zabraniť tomu neustálemu obťažovaniu, dokonca za určité okolnosti to môže byť aj trestný činný takzvané, že nebezpečné pre následovanie. Mávajme prípady, že denne 100 SMS-iek posielal ten jeden človek dilemu. To je hrozné. A tak to už môže byť trestný činn. Manžel, ako vás donutí sa vysporiadať? Vy keď nechcete sa vysporiadať, tak jedine podať návrh na súd a v rámci súdneho konania tam sa bude riešiť celé to vysporiadanie. Vy často hovoríte, že niekedy stačí ako keby taký dopis alebo list z advokátskej kancelárie a že aj tí, ktorí sa nechcú dohodnúť, sa zrazu dohodnú. Prečo to tak podľa vás je? Tak veľa ľudí má strach z toho, že koľko všetko tu bude stáť, ale niekedy to príde z advokátskej kancelárie, že ten list musel niečo stáť a teraz, že keď budem neúspešný v tom konaní, tak budem musieť zaplatiť všetky trvy a tá reflexia toho, že koľko týchto roby to mohlo byť, tak tá väčšinou zabrani tým ľuďom, že nejakým súzovom nepokračovať alebo nekomunikovať. Lebo nekomunikácia je to najhoršie, čo môže ten človek urobiť, pretože všetko sa to potom nakoniec môže napočítať a dokonca sú prípady, že súd môže rozhodnúť aj bez účasti toho druhého človeka v rámci súdna. Všetko by ignoroval, lebo aj také sme mali, že úplne ignoroval. Tam sa dá žiadať potom rozhodoch pre zmeškanie, nie síce teda v konaní o BSM, ale to nekomunikovanie samotné nie je prospešné pre toho človeka, ktorý bude potom zaviazaný k plneniu povinnosti. Pán Ficek, ďakujem veľmi pekne za všetky rady. Ďakujem aj ja. Právna poradňa Ficek and Partners. Sme na vašej strane, pretože kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia.

Prepis vznikol automatickým rozpoznávaním reči zo záznamu rozhovoru a bol upravený pre čitateľnosť; môže obsahovať drobné odchýlky od zvukovej stopy.

Právna poradňa Ficek & Partners. Sme na vašej strane, pretože kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia. Rozvod je podľa psychologov druhá najťažšia vec v živote po úmrtí blízkeho. Ak sa vám podarí s exmanželom dohodnúť sa na rozdelení majetku, tak je to ideál. Častokrát sa však stáva, že to jednoducho nejde a musíme sa obrátiť na súd. A aj keď na prvý pohľad vyzerá niektorá situácia neriešiteľne, tak s odborníkmi z advokátskej kancelárie Ficek & Partners vám chceme ukázať, že každý právny problém má nejaké riešenie. Pretože si myslíme, že kto pozná právo, tak robí aj lepšie rozhodnutia. Ja som Zuzana Majerčíková a o tom, ako vyzerá majetkové vysporiadanie na súde v praxi, sa budem rozprávať s expertom na majetkové právo a advokátom advokátskej kancelárie Ficek & Partners s doktorom Milanom Ficekom. Dobrý deň. Dobrý deň. Pán Ficek, tak na úvod nám možno povedzte, že prečo sa manželia, ktorí spolu roky žijú, jednoducho nedokážu dohodnúť na vysporiadanie majetku a aké sú tie také najčastejšie príčiny z vašej praxe? Najčastejšie, čo ja vidím, problém, že prečo nedôjde k dohode, sú práve princípy, ktoré spôsobia to, že tí manželia si nevedia prísť ani na meno častokrát a potom ťažko s niekým jednať, ktorý sami nechce jednať. A čo sú to za princípy napríklad? No, najčastejšie práve deti, že kvôli deťom jeden manžel robí druhému zle a tak ten druhý manžel mu to chce vrátiť a z princípu musí mu to vrátiť a keď sa chcú dohodnúť, tak ten jeden manžel to blokuje. A potom sú prípady ešte, že manželia, povedzme, že zarába jeden z manželov viac a on tie svoje majetky nejakým spôsobom chce schovať, skryť, aby ten druhý manžel ich nenašiel a potom vznikajú problémy. Jeden síce teda navrhuje nejaké transparentné vysporiadania, ale ten druhý ich schováva a potom samozrejme nedojde do hode. A keď sa teda nedokážeme dohodnúť nejakým normálnym spôsobom alebo tá situácia je naozaj ťaživá a zašla až do takýchto možno obrátok, že nevieme medzi sebou spolu komunikovať, tak akým spôsobom sa dokážeme obratiť na súd? Tak predtým, ako sa vôbec obratíme na súd, by sme sa mali pokúsiť o dohodu mimo súdnu, takže minimálne aspoň nejaký list by tam malo bysť, alebo nejaká správa, alebo stačí možno aj mailová správa, samozrejme preukazateľne doručená. Do môjmu tej protistrane. Áno, nemusíte to písať hneď listom a doporučeným. Stačí aj mailom a pokiaľ vám ten druhý manžel odpovie a napíše tam, že teda neviem si predstaviť dohodu, tak to vám stačí na to, aby ste sa potom mohli obratiť na súd. A ako by mal možno ten mail alebo list vyzerať, že čo tam napíšem, že ja by som sa chcela teda dohodnúť, toto, toto navrhujem a čakám na odpoveď? Malo by tam vyvedené, že čo chcete vysporiadať hlavne a akým spôsobom si predstavujete to vysporiadanie. Že komu čo prípadne, koho to vyplatí. Hlavne teda to, že čo sa bude vysporiadavať, to je asi najdôležitejšie, lebo vy nemusíte sa vysporiadať k všetkému. Vy sa môžete vysporiadať len k domu a k autu, ale keď máte nejaké hnutia na veci, tie si viete rozdielí medzi seba dohodou, tak tam netreba nejakým spôsobom to ani žalovať na súde. Tam naozaj len riešiť to, v čom je spor. A keď takýto pokus o dohodu zlíha, tak potom ako podávam to podanie na ten súd, alebo ako sa to volá, vy to určite upresníte. Áno, vlastne to žalba o vysporiadanie bezpodielového spolovlastnictva. Základná myšlienka je, alebo ta, čo je prvé, tak musí zaniknúť bezpodielové spolovlastnictva. Tak to je to súd skuma ako prvé. A najčastejším dôvodom, alebo to spôsobom, ako zanikajú pravé rozvod. Takže toto súd bude chcieť vidieť, či zaniklo BSM. Bude ten rozhodový rozsudok, alebo rozsudok o zrušení BSM. A v tom návrhu práve napíšete, čo všetko sme nadobudli, čo všetko je súčasťou BSM ku dňu zaniku manželstva. A tiež môžete tam uvieť aj veci, ktoré ako keby počas toho manželstva ušli z BSM. Prípad, že jeden z manželov má nejaký dom po rodičoch. A teraz ten dom počas toho manželstva prerobil celý. Investoval tam veľmi veľa peniazy. Tak tieto peniaze, ktoré boli zo spoločného, investované do tejto nehnuteľnosti, tak tie by sa mali veratiť späť a mali by sa vysporiadať. Tak tieto všetké veci tam treba uvieť a na konci navrhnúť, čo chcete teda vysporiadať. Komu chcete, aby prípadol byt, dom? Komu chcete, aby prípadlo nejaké auto? A aké by malo byť majetkové výrovnanie? Koľko by sa malo vyplatiť za to, alebo niekedy sa to dá aj tak, keď sú to pozemky napríklad, že sa rozdielia na polovicu, ak sú deliteľné, tak aj to je možné. A ako dlho trvá takéto súdne rozhodnutie, že na aký čas sa človek musí pripraviť? My sme mali rôzne dĺžky, aj 6 mesiacov, že šlo to veľmi rýchlo, lebo z nakoním sa dohodli, ale aj 18 rokov. Fúha, tak to je naozaj veľmi dlho. Niekedy sa to stáva, v tomto prípade, v tom 18-ročnom, to bolo tak, že tam sa sedemkrát zmenil súdca. Za to celé obdobie ten spis chodil z jedného súdu na druhý, a my si vlastne posovali príslušnosť. A po tých 17 rokoch, alebo teda my sme do toho vstúpili, už to trvalo nejakých 15 rokov, už veľa vecí sa nedalo ani zistiť. Chceli sme napríklad zistiť účty, že aké účty mal ten manžel v čase rozhodu manželstva, koľko tam mal peniazy, aké sme žiadali banky, aby nám poskytli túto informáciu, tak odpoveď bola, že oni evidujú tieto údaje 5 rokov, respektíve 10 rokov. Takže my sa ani k tomu nedostali. Vy ste hovorili, že 18 rokov to trvalo, vy ste vstúpili pri tom 15. roku, tak ako je možno, že za vašej éry, keď to tak poviem zrazu, to nejak nabehlo na obradkách? No, keď sa vedie správne to konanie, že presne viete, že akým spôsobom, ako máte postupovať, že navrhojte dôkazy hneď na začiatku, zabraníte protistrane, aby robila nejakých 10 vyjadrení, aby navrhovali dôkazy. Dokonca teraz je možná, tak sa na koncentrácia konania, že požiadate súdcu, aby to konanie skoncentrovalo, aby žiaden z účastníkov nemohol predložiť ďalší nejaký dôkaz po nejakom termíne. A tým súd povie, že pokiaľ predložíte nejaký dôkaz po tomto termíne, nebudem naň prihliadať, lebo často sa stáva, že máte pojednávanie, teraz protistane niečo uvedú a teraz do ďalšieho pojednávania predložia ďalších 5 dokumentov. Potom máte ďalšie pojednávanie a zase ďalších 5 dokumentov, takže vyrobíte stále vyjadrenie na vyjadrenie. A tu sa naťahuje veľmi dlho potomne. A to spôsobí, áno, presne to naťahovanie, alebo vy vlastne máte právo sa vyjadriť a potom sú situácie, že účastník donesie tie veci alebo tie dokumenty priamo na pojednávanie, takže vy nemáte ani čas na prípravu, takže zase by sa to odročovalo. Takže naozaj je asi aj veľmi dôležité myslieť na to, že akú vlastne advokátsku alebo právnickú kanceláriu si vyberím. Tak áno, mal by mať ten človek, ktorý bude zastupovať toho klienta a skúsenosti s tým, že ako to prebieha, že čo ho čaká, lebo keď viete, čo vás čaká v tom konaní, tak viete aj predvídať a viete sa aj na to pripraviť. A je potrebné, aby ten návrh na ten súd alebo teda tú žalobu, ako ste spomínali, návrhli obidvaja manželia alebo stačí jeden? U nás na Slovensku to funguje tak, že jeden z manželov podáva návrh a druhý sa k nemu vyjadruje. A stála sa nám aj situácia, ktorý návrh bol podaný skôr, aj dokonca môže to byť, že o minútu skôr podaný. Takže ten, ktorý je skôr, tak ten má prednosť pred tým druhým. A ako sa vlastne pozerajú súdy na to bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, že ako sa ako keby bude rozdielovať? Zásada je teda, že malo by to ísť na polovicu, to je základná zásada a takto sa to súdy teda snažia aj rozdielovať, pokiaľ ten z manželov nepriniesie nejaké argumenty, na sáklade, ktorých by mohlo dôjsť v tej disparite podielov alebo teda, že rozdielnému usporiadaniu, že nepôjde to 50 na 50, ale pôjde to povedzme tých 30 na 70 alebo dokonca aj 10 na 90 %. Čo je asi také najdôležitejšie a najstresujúcejšie je vlastne, že komu prípadne nehnuteľnosť a kto v nej zostane bývať, tak ako sa na toto pozera súd? Áno, presne tak, že častokrát manželia vlastne jednu nehnuteľnosť, napríklad dom a nemajú nič jiné, čo by sa mohlo nejakým spôsobom kompetzovať, že byt, ktorý by si rozdielili, že jeden manžel dostane dom, druhý dostane byt a teraz tí manželia častokrát majú aj vzťah, investovali tam kopec hodín, času alebo dokonca dní, pracovali tam a to majú na tom úplne iný vzťah, ako povedzme ten druhý manžel a tí chcú potom tú nehnuteľnosť. Dokonca mali sme aj prípad, že tým manželom bolo jedno, že aká je tá hodnota nehnuteľnosti chcú do svojho vlastníctva. Ja sú ochotní dať viac, ako je trhová cena. A súd nepozná nejakú cenu oblúby, že pre mňa má tá nehnuteľnosť hodnotujú ani 200 tisíc a v skutočnosti v realite má 100 tisíc. Súd pozerajá iba naozaj na trhovú cenu a potom musí skúmať a musí rozhodnúť o tom, že komu tú nehnuteľnosť zverí, či jednemu alebo druhému manželovi. A tam práve sú tie deti, na ktoré sa prihliadá, že keď máte deti, jedným z teda z manžel boli zverené do starostlivosti a ten manžel chce aj ten dom a má aj peniaze na to, aby vyplatil toho dvojeho, tak samozrejme úprednostní skôr toho manžela s tými deťmi ako toho dvojeho manžela. Takže tam sú potom musí zvážovať, že inak na záujmy detí, inak na tú spoločnú domácnosť nebo na starostlivostú spoločnú domácnosť a jednak na nejaký, že kto sa ako zaslúžil na hodnutie tej nehnuteľnosti. A keď máme takto, že treba už ten dom, tak keď prípade napríklad poviem pani manželke, tak potom ona manžela musí vyplatiť, či nie? No, závisí to od toho, že čo všetko sa vysporiadáva, lebo často sa vysporiadáva dom aj s hypotékou. Tá hypotéka má tiež nejakú hodnotu. Povediem príklad, že dom má hodnotu 200 tisíc eur, hypotéka z ostatok je 150 tisíc eur. A teraz, keď to prípadne manželke, a zoberie si aj úver, tak sa odpočíta hodnota nehnuteľnosti alebo teraz počíta sa, že koľko je hodnota nehnuteľnosti, koľko je hodnota úveru a ten rozdiel, v tomto prípade 50 tisíc, sa rozdielí na dve časti a tá manželka má vyplatiť toho manžela sumou 25 tisíc eur. Takže tak sa to počíta, že pozera sa na aktívá, pasívá a tak, aby to bolo spravodlivé, tak sa vyplati ten druhý manžel toho spravodlivou sumou. A čo keď napríklad nastane situácia, že jeden z manželov zdedil nejaký obnos peniazy, ktorý ale nadobudol ako keby mimo BSM-ka, že to do toho nespadá, ale dajme tomu, tie peniaze potom investoval do rekonštrukcie tej danej nehnuteľnosti toho domu. Tak závisí od toho zase, do čoho to investovalo. Keď to investoval do spoločnej nehnuteľnosti, tak v tom prípade by sa to zohľadňovalo ako vnos. Že on priniesol niečo zvonku, čo nepatrí do BSM, lebo peniaze získané dedictvom, darom nepatria do BSM. A toto by sa malo pri tom vysporadení tak zohľadniť, že táto suma, ktorú tam vložil, by sa mu mala vrátiť. Vždy sa, lebo bolo by to dosť nespravodlivé, keby sa na takúto sumu neprihliadalo. A potom sa tie opačné situácie, že tak, ak som povedal, že investujete do svojej nehnuteľnosti do spoločného aj, tak tie peniaze zase by sa mali vrátiť, zase by sa mali vysporiadať, aby to bolo spravodlivé. Takže na to zákon myslí. A keď zákon myslí na toho druhého, ale ten prvý vlastne nemá peniaze na to, aby ho možno vyplatil, tak ako sa rieši táto situácia? Aj takéto sú situácie, že často manžel, ktorý nemá peniaze, chce nehnuteľnosť. Ten druhý manžel má peniaze a tiež chce tú nehnuteľnosť. Tak samozrejme, súd vtedy uprednostní toho manžela, ktorý má peniaze. Takže zver by to tomu manželovi, ktorý tie peniaze má na to, aby ho vyplatil toho druhého. A potom tam je taká kolizia, takže čo ak ten manžel, ktorý nemá peniaze, má deti zverané do svojej starostlivosti. A ten druhý manžel má peniaze, ale nemá deti zverané. Takže ako sú da rozhodne. Takže teraz máme dve práva, teda deti, starostlivosť a potom máme to, či má alebo nemá peniaze. Takže súd potom bude musieť rozhodnúť. obyčajne teda prihľadia sa na deti, ale zase neplatí to úplne stále. Hlavne preto, že potom ten manžel, ktorý získa, hoci teda má deti a získa by tú nehnuteľnosť do svojej starostlivosti, ohrozuje, je ohrozený tým, že ten druhý manžel, ktorý má byť vyplatený, to môže sať na exekúciu, lebo výsledkom súdneho vysporiadania je rozsudok. A v tom rozsudku by napísané, že manžel, je ten jeden, ktorý dostal nehnuteľnosť, môže byť aj mesiac, ale lahota bežná je trodňová, má vyplatiť sumu 100 tisíc eur. A teraz, keď nezaplatí, tak ten manžel sa môže obratiť na exekúciu a ten manžel, hoci teda má deti, mohol by prísť o tú nehnuteľnosť. Naozaj tých situácií, do ktorých sa môžeme dostať počas rozvodového konania je veľmi veľa a o nich si už povieme o malú chvíľočku. Máte nejaký právny problém? Povedzte nám, čo vás trápi kliknite na www.ficek.sk a napíšte nám o vašom prípade cez našu online poradňu Ficek and Partners. Sme na vašej strane, pretože kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia. Keď sa súdime o majetok, tak súd prihľada aj na to, kto sa ako staral o domácnosť a o rodinu a tiež kto akým spôsobom sa pričinil o nadobudnutie majetku. Ide o tzv. mieru pričinenia. Pán Ficek, čo to vlastne v praxi znamená? Je to jedna z tých zásad, na ktoré sa musí prihľadať, keď sa vysporiadáva majetok, lebo súd musí nejakým spôsobom rozhodnúť a musí povedať, že komu tú nehnuteľnosť zverí, keď sú dvaja a nevedia sa dohodnúť. Jeden povie, ja chcem nehnuteľnosť, druhý povie, že tiež, ja chcem nehnuteľnosť. Tak mali by tam byť nejaké pravidla, že na čo by sa malo prihľadať. a zákonodáca v tom zákone to nastavil tak, že také nejaké tri oblasti tam dal a prvé je teda nejaký záujem detí, maloletých, to by mal byť prvé, čo sa prihľada, potom tá starostlivosť o spoločnú domácnosť a potom až na tom treťom mieste je uvedené to, že kto sa ako pričinil o nadobudnutie. Takže keby došlo k sporu, že on sa pričinil, ale sú tam deti, tak súd by mal skôr tie deti zohľadniť, že pozerať sa na to, že aký je záujem tých maloletých detí. To si postupne rozuberieme. Poďme možno hneď teraz k tomu, že keď tie zárobky nie sú u manželov rovnaké, že možno jeden teda zarába viac ako ten druhý, tak ako sa toto posudzuje na súde? V zásade, keď vytvárajú jednu rodinu, spoločenstvo a majú deti a jeden z manželov sa stará, tým pádom asi nebude schopný sa postarať, bude zarábať toľko peniazy ako ten druhý, lebo vytvára zázemie rodinné a preto potom je spravodlivé, aby naozaj to bolo rozdelené rovnomerne presne na polovicu. A súdy to tak aj berú, že keď začne manžel na súdom pojednávaní hovorím, že ale veď, ja som zarábal peťkrát toľko, koľko manželka, tak tým argumentom, že ale veď, ja som sa starala o tvojej deti, tak súd presvedčí. A keď sa bavíme o tých detoch, tak v podstate, ako potom súd ešte prihliada na tie potreby detí, keď sa delí ten majetok? Hlavne, príklad poviem, že manželé majú spoločný dom a žijú tam, deti tam majú svoje izby, svoj priestor, už tam žijú, ja nem, 10 rokov od malička. A to je právě ten záujem tých detí, že zostať v tej domácnosti, kde žili dovtedy, lebo ti deti potrebujú nejakú stabilitu. A keď sa dostaneme potom do sporu, tak súd túto skutočnost zohľadni jako prvú a povie, že naozaj, že je záujme detí, aby zostali v tej domácnosti a preto dáme túto nehnutelnosť tomu manželovi, ktoré mu boli zverané v rozhodovom konaní. Preto je dôležité vždy v prírozvode myslieť na to, že ako sa chcem vysporiadať s majetkom, lebo keď mi to bude jedno, tak potom sa to môže neskôršie obratiť proti tomu manželovi, keď sa bude chcieť súdiť o majetok. Stáva sa často, že keď sa takto manželia súdia, teda už ex-manželia súdia o majetok, tak zabudajú potom na tie svoje deti? Že ten majetok alebo tá možno nejaká tá kryuda, ktorá nastala počas toho rozvodu, ako keby ide viac na povrch? Ja sa s tým stretávam a vidieš, čím sa stretávam si najviac, že takéto veľké odhodlanie tých manžel, že poďme sa súdiť, že chcú teda dosiahnuť to maximum, ale potom, keď prejde 5 rokov toho súdneho konania, tak tí ľudia sú z toho už unavení. A potom sú ochotnejšie sa dohodnú na iných podieloch alebo nejakým iným spôsobom vysporiadania. Keď si to ale uvedomíte na začiatku, že dobré, že rátate s tým, že to konanie môže trvať aj 5 rokov a ste na to prípravené, tak je to v poriadku. Hošie je, keď to chcete do 6 mesiacov vyriešiť a reálne to naozaj bude trvať tých 5 rokov. Soberite si teraz, že v Bratislave máme krajský súd, kde tie pojednávanie naozaj trvajú a od tých konania alebo od vláci konania trvajú aj 2 roky. Máme tam prípady, kde to urgujeme, snažíme sa, aby teda súd rozhodol, píšeme tam listy a 2,5 roka a stále žiadne rozhodnutia. Keď nám teda príde nejaká odpoveď, tak príde v tom zmysle, že teraz rozhodujeme veci 2 roky staré. Takže je to také trošku plno frustrujúce, že vy čakáte na nejaké súdne rozhodnutie dlho a sa nekoná. A potom zmení sa napríklad aj hodnota nehnuteľnosti. Soberme si teraz posledný rok dozadu, že ako prudko vstúpli ceny nehnuteľnosti. manželia, keď sa dohodli pred rokom, alebo dohodli, povedzme, že súd rozhodol pred rokom a vy ste podali odvolanie alebo protisledná podala odvolanie a nemáte ešte stále rozhodnutie krajského súdu, čakáte a už tam je nejaká suma nastavená. Povedzme, že to ten krajský súd potvrdí za rok, tak tie ceny budú úplne iné. A to potom musí ako keby to konanie začať nánovo? Nie, práve že nie. Ak tam nedošlo k pochybeniu na tom okresnom súde a súd ho potvrdí, dokonce sme mali taký prípad konkrétny, že rozhodol súd, že sa ma vyplatiť 100 tisíc eur. A kým skončí konanie na krajskom súde, tak tých 100 tisíc eur už bude nepodstatný oproti tomu, čo je o dva roky, keď to skončí. Že hodnota nehnutelnosti, z ktorej mala byť vyplatená tá žena alebo teda druhý, jedna z manželov, tak bude o 30% vyššia. Takže keď mala byť vyplatená 100 tisíc, hodnota vtedy bola, povedzme, že 200 tisíc, teraz bude hodnota 300 tisíc ten nehnutelnosti. Ale ten manžel to nedostane. On dostane tých 100 tisíc, keď sa potvrdí rozsudok krajským súdom. Takže je to také, že je dosť nespravodlivé a ten trech s tým dokáže potom zamávať. Keby sme mali možno rýchlejšie súdy na Slovensku, že prídete na súd, máte do mesiaca pojednávanie a potom, keď sa teda niekto bude chceť odvolávať, tak máte do šiestich mesiacov povedzme rozhodnutí krajského súdu, tak je to úplne výborné. Samže tam ešte nie sme. Prečo podľa vás nemáme rýchlejšie súdy? No, ja si myslím, že je to takéto nastavenie ešte z historie, že keď to napríklad porovnáme s zahraničím, čo som videl napríklad vo francúzsku súd, ktoré asi začínajú pracovať od nejakej desiatej hodiny. U nás teda sa začína o osmej, ale pojednávajú napríklad do jedenástej, aj do večera. Takže tých pojednávajú majú za sebou veľmi veľa. A na Slovensku väčšinu začnú o osmej, ale končí a pozme o druhej. Teraz nechcem hovoriť na sudcov, že málo pracujú, alebo neviem, čo ja viem, že je to náročná robota. Len treba to vymyslieť tak, aby sme mali rýchlejšie súdnictvo, pretože to práve poháňa tú spoločnosť. Čím budeme mať rýchlejšie súdy, tak tým sa dokážete rýchlejšie dostať k svojmu právu, ktorá vám patrí a tým to bude pre vás lepšie. Aj takto, keď máte čakať na rozhodnutie 15 rokov, tak kde je potom spravodlivosť? To už v Rímane hovorili, že neskora spravodlivosť je žiadna spravodlivosť. Vy ste aj spomínali, a to je veľmi zaujímavé, že ľudia sú niekedy pri tých rozhodoch takí namotivovaní, že poďme sa súdiť, že možno by bolo lepšie, že poďme sa dohodnúť. A naozaj ten rozvod je veľmi ťažká životná situácia. Kto si tým neprešiel, možno niekedy ani nepochopí, že aké veľké emócie jednoducho počas toho rozvodu môžeme ako keby zakúšať na vlastnej koži. A napadá mi, že čo ak práve niekto v tom návale tých emócií tak poškodí majetok alebo zámerne zničí veci, aby to ten druhý jednoducho nedostal. Ako sa súd potom pozerá na tú zničenú vec, ale zároveň aj potom možno na toho človeka, súd vysporiadáva vlastne všetko to, čo existovalo ku dňu zániku manželstva v tých hnuteľných vecí alebo nehnuteľnosti. Že ak to zničí pred rozvodom manželstva, tak to vlastne neexistovalo v čase rozvodu. Tým prvom súd to nebude ani riešiť, ani vysporiadavať. Takže ste taký mini návod dali, ale dôfam, že nie. A zase keď zoberieme tú situáciu, že by to zničil po rozvode manželstva, to je zase iná situácia, lebo to existovala tá vec. Lebo často sa stáva, že sa predá nehnuteľnosť. Príklad, že majú auto, rozvedú sa a jeden z manželov, na ktorú bolo napísané to auto ho predá. Ten druhý manžel s tým, povedzme, že súhlasí, tak už sa nebude vysporiadavať to motorové vozidlo, ale bude sa vysporiadavať vlastne tá hodnota toho motorové vozidla alebo tá suma, čo sa utržila za to vozidlo. A stávajú sa možno aj také prípady, že sa nejak časom objaví nejaký majetok, ktorý patrí do BSM-ka, ale počas toho súdného konania sa o ňom nevedelo? Áno, že nevedelo, alebo teda jeden z manžel zatajil, povedzme, to sú prípady. Taktože, súd vysporiada iba to, čo robíte vy prezentom konania. Keď, povedzme, chcete vysporiadať iba dom a auto, tak súd vám nebude vysporiadavať lyžičky, vidličky, stoličky. Vysporiadaj iba to, čo robíte problémom vysporiadania. A čo sa jastrétávam často sú napríklad akcie, že niektorý z manžel má niekde investované peniaze alebo z toho peniaze na účto, o ktorých ten druhý manžel nevie. A aj keby, povedzme, manželia urobili nejakú dohodu, že vysporiadávame sa k všetkým veciam, ktoré ten jeden manžel vlastní, tak takáto dohoda, pokiaľ je neručitá, nie sú tam spomenuté tieto peniaze, tak potom, aj keby sa vysporiadali, aj keby rozhodol sú, tak je možné stále ti to peniaze vysporiadať. Samozrejme, musíme ju nejaké lahote, aby sme to dokázali potom aj vymáhať. A ako je to s dlhmi? Čo keď jeden z manželov spravil počas manželstva dlhy, tak sú v tom obidvaja spolu alebo ako sa na to súd pozera? A keď niektorý z manžel uzavrie zmlu o púžičke alebo zmlu o uvere s nejakou nevankovou spoločnosťou, tak je to stále dlh že to bude aj môj dlh. Tam zákon je nastavený tak, že iba môže byť postenutý spoločný majetok, že manžel si zoberie uver v banke, povedzme to, že to prebehne cez exekúciu, ani sa o tom nedozvie, lebo veľa ľudí nemá ani trvalý pobyt nahlasený tam, kde žijú. A prebehne súdne konanie, dostane sa to na exekúciu a teraz exekútor, ak teda to je stále počas manželstva alebo počas trvania bezpodielového spolovlastníctva, môže si jahnuť aj na majetok, ktorý patrí tomu druhému manželovi. Príklad častý, čo je, sú práve tie príjmy toho druhého manžela. Keď zarábate, chodíte do práce, dostávate nejaké peniaze na účet a zrazu vám exekútor zablokuje účet. Ani neviete, prečo. Viete, že ste si nezobrali žiadnu požičku a potom sa čudujete a potom zistíte, že to je vlastne dlh manžela, ktorý už prebehol exekúčným konaním. Bohužiaľ potom. To sú veľmi nepríjemné situácie. A napadá mi ešte, že pri súdnych sporoch, že či dochádza aj k takým situáciám, že jeden z manželov z nejakých nepochopiteľných príčin urobi nejakú nepochopiteľnú vec, ktorá mu v konečnom prípade vlastne uškodí pri tom súde. Vedeli by ste možno nejaký príklad povedať? Často práve je to nejaké tak zahmlievanie alebo nepreukázanie všetkého majetku, ktorý ten manžel má v tom konaní a často sa stretávame s prekvapeniami, že dáme potom v rámci súdneho konania vykonať dopyt na banku a aby sa zistilo, že aký stav účtu bol vtedy a v takom a v takom čase alebo dokonca, že za nejaké obdobie spätne povedzme, že rok pred rozhodom manželstva, že vyžiadáme zo súdu celý výpis z účtu a tam práve vidieť, že aha, že manžel vytiahol 10 tisíc eur ja neviem, dva dny pred rozhodom manželstva. A teraz, že súd by vysporiedal iba ten stav ku dňu rozhodu manželstva, ale keďže sa zistilo, že aha, že on tam vytiahol tých 10 tisíc eur ešte predtým, tak musel by preukázať, čo s tými peniazmi urobil a potom je to také dosť asi trápne situácie, že za úsa objaví nejaký výber a musí to odôvodniť, čo s tými peniazmi robil. A toto všetko sa dá zistiť, že aj akékoľvek zahmlievanie v podstate sa dá ako keby dokazovať. Väčšinou, keď sa to manželstvo nejakým úsobom pokazí, že začnú nejaké nezhody alebo teda nejaké, že už sa to blíži k tomu rozvodu, tak to je okamž, od ktorého by ste mali žiadať povedzme, že výpis účtu, aby ste videli, že keď viete, že ten manžel zarábal nejakú sumu peniazy a že niečo s tými peniazmi robil, alebo nie všetci manželia vedia o príjme svojich druhých manžel, že koľko zarobí, kde má peniaze a čo s nimi robí. Niektorí áno, niektorí nie. A vy v rámci toho súdne okona nejaké máte takéto podozranie, že niečo takéto sa deje, že naozaj tam mal vyššiu sumu peniaze a niečo s nimi urobil, tak vy môžete požiadať súd, aby vykonal dopyt na banku. Banka vám to nepovie priamo, keď sme sa obrátili ako advokáti na banku, tak banka nám to nepovie. Povie to súdu a dokonca dá výpis z toho účtu. A nemusí to byť účet, môže to byť nejaké kapitálové spoločnosti, nejaké investičné fondy, čokoľvek, kde sa dá robiť presný výpis a tam vidieť, ako tie peniaze odchádzali, kam šli a čo sa s nimi ďal. Ako znenazdajky možno zmizli. Presne tak. Ako súd vlastne ukončuje ten spor o ten majetok po rozvode? U nás sú rôzne spôsoby, ako sa môže skončiť konanie o BSM. Buď sa zoberie žáloba späť, že sa strany dohodnú, robia si písomnú dohodu a zoberú žálobu späť. Vtedy súd ani vlastne nežiada žiadne nejaké doplatenie súdneho poplatku. To je prvý spôsob. Potom je druhý spôsob, je to rozsudok. Že súd rozhodňa rozsudkom a zaviaže jedného z manželov, povie teda, že nehnuteľnosť táto ide tomu a tomu manželovi a ten druhý manžel vyplatí toho prvého nejakou sumou. A potom je ešte súdny zmier, kde strany sa dohodnú, že akým spôsobom sa vysporiadajú. Takže tieto tri najčastejšie spôsoby sa používajú. Čo ma ešte veľmi zaujíma, je aj suma, že koľko vlastne výjde alebo koľko stojí takéto súdne rozhodovanie. Asi to nebude iba ten úvodný poplatok 66 eur. Áno, na začiatku, keď sa začína súdne konanie, tak sa platí 66 eur. A potom v závislosti od výsledku konania, ako skončí toto konanie, či už teda, že späť zatím alebo tým zmierom alebo tým rozsudkom, tak podľa toho sa počíta aj súdny poplatok. Pri 5 späť zatí tam sa neplatí žiadny poplatok, aj keby bolo 10 pojednávaní. Potom je ten zmier, tam je 1% z masy BSM. Masa BSM to je ako keby všetko, čo patrí do BSM a čo sa bude vysporiedavať. A to je 1% a potom sú to vlastne 3%. A obyčajne tí súdy rozhodnú tak, že obidvaja manželia sú zaviazaní zaplatiť ten poplatok. Takže zoberte si, že keď máte majetok v hodnote, ja neviem, 300 tisíc, aj tak ten 3% z tej sumy budú 9 tisíc eur zaplatíte za súdny poplatok. Tak to je naozaj dosť. A čo by ste, pán Ficek, vy odporúčili pri rozdielovaní majetku? Takto súdom je lepšie sa dohodnúť a možno predísť tomu, aby sme išli na súd? Na dohodu teda musia byť dvaja. Keď jeden sa nechce dohodnúť, tak nemáte inú šancu, ako to riešiť cez súd. A určite je lepšie sa dohodnúť a minimálne sa pripraviť na to, že vytvoriť si plán, že akým spôsobom pôjdete do toho súdneho konania, keď sa vôbec pôjde do súdneho konania, že ako to bude prebiehať, čo sa bude navrhovať, akí svetkovia, aké dôkazy sa budú navrhovať, akože urobiť si tú prípravu. A potom, keď máte dobrú prípravu, tak si dokážete veľmi skrátiť to celé konanie súdne. A môžu klienti napísať aj do vašej online poradne, ktorú máte na stránke www.ficek.sk, aj práve s týmto problémom, čo sa týka rozdielovania majetku po rozvode? Áno, ak by mali nejaké otázky, čo sa týka tohto BSM-ka, tak môžu na napísať. Je to oblast práva, ktorý sa venujem ja, tak už prioritne, aj teda okrem iného majetkových sporiadania. Ale máme tam aj iné témy, riešime aj iné právne oblasti. Milí diváci a poslucháči, sledujte aj naše ďalšie podcasty, pretože práve v nich si rozoberieme ďalšie prípady, ktoré napísali klienti do online právnej poradne Advokátskej kancelárie Ficek & Partners. A možno sa v nich nájdete aj vy. Právna poradňa Ficek & Partners. Sme na vašej strane, pretože kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia. www.ficek.sk www.ficek.sk www.ficek.sk www.ficek.sk

Prepis vznikol automatickým rozpoznávaním reči zo záznamu rozhovoru a bol upravený pre čitateľnosť; môže obsahovať drobné odchýlky od zvukovej stopy.

Právna poradňa Ficek & Partners. Sme na vašej strane, pretože kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia. Život po rozvode je pre mnohých novým štartom, no pre niektorých sa môže stať neúnosnou situáciou. S advokátskou kanceláriou Ficek & Partners sme sa rozhodli, že vám prinesieme právo zrozumiteľne a ľudskou rečou. A preto si povieme, ako sa z pomyselného pekla na zemi po rozvode dostať von. Dozviete sa, čo robiť, keď bývalý manžel odmieta predať byt, v ktorom musíte spolu bývať. Aké má človek práva pri užívaní bytu po rozvode a či je možné vyplatiť ex-manžela z domu bez jeho súhlasu. Čo môžeme robiť v neúnosných situáciách a na čo máme zákonné nároky po rozvode, nám povie advokát a expert na majetkové právo, JUJUDr. Milan Ficek. Dobrý deň. Dobrý deň. Pozdravuje vás Zuzana Majerčíková. No a tu je hneď prvá situácia. Prosím vás o radu. Po rozvode bývam stále v spoločnej domácnosti s ex-manželom a plnoletým synom. Bývalý manžel nechce byt predať. Ja už psychicky nezvládam spoločné bývanie. Dohodnúť sa s ním nedá, lebo nepristúpil na návrh byt predať, aby si každý z predaja zaobstaral nové, skromnejšie bývanie. Byt sme nadobudli počas manželstva a ako majiteľia sme v zmluve uvedení obaja. On spáva v spálni, ja na gauči, z čoho už mám zdravotné problémy s chrbticou. Navyše, pred rozvodom sme si našetrili nemalé úspory, ex-manžel ich pred rozvodom vybral z účtu a ja teraz nemám nič. Ako postupovať súdnou cestou? Pán Ficek, tak akým spôsobom sa dá obratiť na súd v tejto súvislosti? Tak pokiaľ manželia sa nevedia dohodnúť, tak iná cesta ako súdna neexistuje, pretože potom by to zostalo stále v takom istom stave. Pokiaľ by nadobudli spoločne a sú vedení obidva ako bezspodielový spolovlastnici, tak tento bude predmetom vysporiadania. Toto sú časté situácie, že manželia jednoducho bývajú spolu, nemajú sa kde presťahovať. Ten vzťah je tak narušený, že oni dokážu spolu a neexistovať. Existuje paragraf z 146 ocek 2, ktorý hovorí, že za určitých okolností by bolo možné určiť, že iba jeden z manželov bude užívať nehnuteľnosť. Neznamená to ale situáciu, že je to tak vždy, keď s niekým nedokážete spolužiť. Musí tam byť nejaký psychický nátlak alebo aspoň hrozba nejakého psychického násilia voči tomu duremu manželovi. To by sa muselo samozrejme ale preukázať. Inak ja sa s týmto vám pomerne často, že žijú takto spoločné domácnosti, až kým sa nevysporiadajú. A treba si ale uvedomiť, že pokiaľ sa to nebude riešiť, tak tá situácia sa sama pravdepodobne asi ani nevyrieši. Ak niektorý z tých manželov počas manželstva vytiahne peniaze z účtu, ktoré si nasporili, tak toto sa bude zohľadňovať v rámci BSM-ka a súd teda bude vysporiadavať aj túto sumu, ale preto je dôležité vždy taký návrh podať čo najskôr, pretože v rámci súdneho konania sa môže stať, že sa k týmto peniazom alebo k tým účtom alebo jednoduchú dôkazom už nedostanete. A keď sa dostaneme do takejto naozaj nekomfortnej situácie, že musíme vlastne zostať v jednej domácnosti s človekom, s ktorým už nechceme byť, tak čo by ste odporúčali urobiť v prípade, ak tam už dochádza aj k nejakému možno psychickému násiliu, psychickému tlaku, prípadne možno aj fyzickému? Pokiaľ by toto naozaj nastalo a existujú dôkazy o tom, že takýto nátlak alebo možno stačí niekedy len hrozba takéhoto násilia vo vzťahu k tomu druhému manželovi, tak je možné sa obrátiť na súd, aby súd rozhodol o tom, že ktorý z tých manželov bude užívať túto spoločnú nehnuteľnosť. Ale naozaj hovorím, že to musí byť naozaj vážna situácia, nemôže si len tak niekto povedať, že tak cítim sa pod tlakom, tak poda vám návrh na súd, lebo súd by v tom prípade nevyhovel takému návrhu. Tak aké dôkazy by to mali byť, aby to vlastne súd uznal? Lebo ono sa to možno niekedy aj ťažko dokazuje, keď manžel alebo manželka sa vyhráža a je to jeden proti druhému? Áno, napríklad dôkazom môže byť, že bola zavolná policia, že ona to vyšetrila, niekedy sú to udelené priestupky tomu manželovi. Takže to je jeden z tých dôkazov. Potom samozrejme môže to byť susedia, ktorí potvrdia, že takéto správanie tam bolo, prípadne blízke osoby, ktoré dokážu potvrdiť, že to správanie sa zo strany toho dôjho manžela je násilné. Vy často hovoríte, že v mnohých prípadoch stačí, keď príde do schránky dopis z advokátskej kancelárie a zrazu človek, ktorý sa bráni dohode, sa zrazu dohodnúť chce. V čom je tá síla toho dopisu? Tak každý človek, keď dostane list z advokátskej kancelárie, tak si uvedomí, že asi už to je vážnejšie a môže to aj niečo stáť v rámci toho konania, pretože tie následky si ľudia niekedy nevedia predstaviť, čo to môže obnášať, kam to môže dospieť. A väčšina tých ľudí je nastavená tak, že inak teda bude to stať peniaze, bude to stať čas, budú si musieť oni nájsť advokáta a to častokrát tých ľudí presvedčí, že tak radšej sa teda chcem dohodnúť, pretože nechcem príť zo peniaze. Rozvod je často sprevádzany obrovským strachom z toho, kde budeme vlastne bývať. Táto otázka netrapilom ženy, ako to bolo v prvom prípade, no často na túto krutú realitu narážajú aj muži. Dobrý deň, mám 45 rokov a som ženatý. Chcem sa spýtať na právo manžela, teda na moje právo, užívať byt po rozvode. Moja manželka sa mi v poslednej dobe často vyhráža nielen rozvodom, ale aj tým, že ma vyhodí z bytu. Momentálne teda bývame v malom jednoizbovom byte, ktorý patrí manželke. Takže moja otázka znie, môže ma manželka vyhodiť z bytu a má to nejaký vplyv na náš prípadný rozvod? Aké mám práva? Veď ja nemám kde bývať. Nemôže ma predsa vyhodiť na ulicu. Alebo áno? Poradte mi, prosím. Pán Ficek, tak aké sú práva rozvádzajúceho sa manžela v súvislosti s užívaním bytu po rozvode? Tak toto je prípad, kedy byt vlastní len jeden z manželov. Stáva sa to a často teda aj býva jeden z manželov v byte toho druhého manžela. Pokiaľ sú manželia, je jedno, že či to je manželka alebo manžel, ten druhý manžel nesúhlasí s tým, aby sa pokračovalo v tom bývaní, tak nemôže len tak vymknúť toho druhého manžela, že príde, vymení zámok a úsa tam nedostane. pretože takýto manžel, ktorý nevlastní tento byt, má právo na náhradné bývanie. Bol tom ľudikát, ktorý uviedol, že ten manžel, ktorý chce vyprátať toho manžela, musí mu nájsť náhradné bývanie, podobné teda tomu štýlu, ako býval aj pripravne v tej istej lokalite alebo v blízkosti. Nemôže teda, že keď býval v dome, tak mu nájsť po tom garzónku, musí to byť naozaj adekvátne bývanie. Ja sa s tým stretávam teraz už pomerne menej a menej, pretože veľakrát ľudia majú niekedy dve nehnuteľnosti, že vlastne nejakú malú garzónku, ktorú prenajímajú a vlastne ďalší nejaký jednoizbový, dvoizbový byt a tam sa môže ten dôvý manžel presťahovať, tak vtedy je to jednoduchšie, ale sú aj situácie, kedy takáto možnosť nie je, ale vždy platí, že ten manžel, ktorý chce vyprátať toho dôvajho, tak musí mu nájsť náhradné bývanie. Mne tak nápadlo, že teraz nie každý chce ísť do manželstva a keď sa to stane v prípade nejakých partnerov, ktorí nie sú zosobášení, tam už vlastne má právo ten daný partner ako keby vyhodiť zo svojho bytu toho partnera? V tomto prípade neexistuje nejaká dohoda o užívaní pravdepodobne, lebo asi si nespisujú nejakú písomnú dohodu o tom, že bude užívať alebo nejakú nájomnú zmluvu, väčšinou to je na úsnej báze. A v tom prípade nemá priateľ alebo tá priateľka nemá žiaden právny titul na základe, ktorého by mala právo užívať tú nehnuteľnosť. Takže toto sa často aj stáva, že jednoducho zavýmenia zámky, potom ešte dokonca aj to robia, že veci nájde pred dverami, čo tiež asi je trošku v rozpore so zákonom, pretože tam by mohol dojsť k ukradeži a ten človek by bol potom zodpovedný ten, ktorý tie veci nechal pred dverami. Ale naozaj tuto nie je tá situácia tak nastavená ako v prípade manželstva, že by musel nájsť nejaké náhradné bývanie. A obracajú sa na vás často ľudia aj s tým, že sa bojá, že by po rozvode mohli zostať na ulici? Mali sme niekoľko takýchto prípadov. To sú často práve tie, že majú jeden byt, bývajú v tom byte spoločne a naozaj sa nemajú kde presťahovať. A potom ešte, keď tam je to psychické násilie alebo niekedy aj fyzické násilie, tak je to naozaj ťažké. Veľkrát tie ženy aj s deťmi odchádzajú do krizových centiar, aby teda vôbec niekde mohli fungovať a ten manžel Tyrán vlastne zostane užívať ten byt. Tak je to akože náročná situácia, ale nie je to, že neriešiteľné. Dá sa to riešiť. Horšia je, úplne tá najhoršia situácia asi je, keď ten byt je vo vlastníctve toho manžela Tyrana. To je asi najťažšia situácia. Vtedy treba podať návrh na súd, aby našiel ten manžel to náhradné bývanie. Veľkát sa stáva, že ten Tyránom sa nechce odsťahovať z toho bytu a zostávať tam a takéto žitie je naozaj neznesiteľné potom. A kde všade sa môžu obratiť prípadne ženy alebo či už muži, ktorí sa dostanú do situácie, že naozaj sú Tyrány a nemôžu už žiť v jednej domácnosti s daným človekom? Aké majú možnosti? Vždy je rozdiel, či sú tam deti alebo nie sú deti alebo niekedy pre tých ľudí, čo nemajú deti, to jednoduchšie. Ale čo sa ja stretávam, často sa stiahujú k rodičom, jak teda ešte nejakých majú, ale pokiaľ by nemali absolútne nikoho, ku komu by sa mohli presťahovať, tak na to sú práve tie krízové centra. A je ich dostatok na Slovensku podľa vás? Čo mám ja na skúsenosti, tak v Bratislavu ich je niekoľko, ktoré využívajú. Dokonca je tam aj možnosť toho právneho poradenstva a tie ženy to aj využívajú. Ťažko zhodnotiť, či to je dostatočné, pretože statistiky som nevidel, ale nepočul som, že by ich bolo málo, že by bolo teba viac tých krízových centriev. Máte nejaký právny problém? Poveďte nám, čo vás trápi a my vám poradíme. Kliknite na www.fitsec.sk a napíšte nám o vašom prípade cez našu online poradňu FITSEC and Partners. Sme na vašej strane, pretože kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia. Na záver sa pozrieme, ako je to s vyplácaním manžela alebo manželky z domu či bytu. Dobrý deň. Prosím vás, je možné vyplatiť bývalého manžela z domu aj bez jeho súhlasu? Pán Ficek, tak je možný takýto scenár alebo nie? Áno, je to možné aj bez súhlasu, ale nepôjde to len tak jednoducho, pretože keď niekto nedá súhlas, to znamená, nepodpíšie ani dohodu. A iná cesta ako súdna v tomto výpade neexistuje. Takže pokiaľ majú spoločnú nehnuteľnosť, či už doma alebo byt a jeden z manželov sa nechce vystiahovať, nechce sa vysporiedať, nechce predať tú nehnuteľnosť, nechce akýmkoľvek spôsobom nič riešiť, tak potom ten druhý manžel by mal podať návrh na súd, lebo to zostane v takom stave, akom to je. A samozrejme preto žalobou by mala byť nejaká výzva na vysporiedanie, ktoré uvedie, akým spôsobom by sa chcel vysporiedať, ako by chcel vyriešiť tú situáciu. Treba si udomiť, že v rámci BSMK nie je možné žiadať, aby sa nehnuteľnosť predala, takže nie je možné donutiť toho dveho manžela, že budú to predávať nejaké pretie osoby. Oni sa môžu len vysporiedať. Buď sa vysporiedajú tak, že tá nehnuteľnosť prípadne jednemu manželovi alebo druhému manželovi alebo ešte sú potom také tie extrémne situácie, kedy to ide do podielového spoluvlastníctva a potom následne v tom podielového spoluvlastníctve sa to rieši cez predaj nehnuteľnosti dokonca až na dražbe, ale v rámci BSMK nie je možné nehnuteľnosť predať na dražbe. A býva často to vyplatenie z domu alebo bytu toho druhého riešením pri rozdeľovaní majetku? Aké sú vaše skúsenosti? Pokiaľ majú hlavne bonetu v rámci banky, že banka by im poskytla úver na to, aby vyplatili toho druhého, tak sa to rieši často a často sa hľadajú spôsoby, ako to vyriešiť. Niekedy sa dohodnutí manželia povedzme na splátkach, že nejakú časť dá vopred a potom zvyšnú časť platí v splátkach, ale veľakrát tí ľudia chcú tie peniaze naraz, tak potom sa riešia úvery a niekedy rodičia pomáhajú vyplatiť toho manžela vždy. Čo ja vidím ako problém je cena, na ktoré sa nevedia dohodnúť. Jeden tvrdí vyššiu sumu, druhý nižšiu sumu, ale tak tam sa dá robiť znalacký posudok. Pri tých znalackých posudkoch tiež môže byť rozdiel v tom, že jeden manžel donesie svoj, kde bude suma o 20-30 tisíc vyššia ako ten druhý manžel a potom vznikne spor medzi nimi a nevedia sa dohodnúť, že teda ktorú sumu zoberieme tú vyššiu alebo tú nižšiu, tak potom zase nezostane nič žinálne riešiť to cez súdne konania a súd si dá vlastného nestranného znalca. Čo mám ja v skúsenosti s tými znalackými posudkami, tak tie ceny sa, alebo tie sumy, alebo hodnoty nehnuteľnosti sa môžu líšiť podľa toho, ktorý znalackým to robí, pretože tí znalci tiež majú nejaký svoj názor na danú nehnuteľnosť a sú tam koeficienty, ktoré upravujú tú sumu a naozaj môže byť rozdiel medzi jedným znalackým a druhým znalackým aj 15%. A zoberte si teraz, že máte nehnuteľnosť v hodnote 200 tisíc a 15% a naozaj to je 30 tisíc za eur trk. Či to bude 200 alebo 230, to asi nie je úplne jedno. a vtedy potrebujú niečo nestranné, niekoho nestranného a práve vámci toho súdneho konania sa dá určita nestrannosť a že bude súdom ustanovený znalec, ktorého ani jeden z tých účastníkov neovplyvní. Ja si pamätám na jeden prípad, ktorý sme mali na súde v Bratislave na Peťke, kde prišiel súdny znalec do bytu a manželka chcela, aby ten znalec dal čo najnižšiu sumu lebo chcela si tú nehnuteľnosť nechať. Tak mu to aj povedala a potom samozrejme ten znalec to na súdnom povedaní povedal, že prišiel tam a manželka sa osnažila presačiť a vydal čo najnižšiu sumu. Neboli z toho žiadne následky, ale znielo to dosť trápne v rámci toho konania. Tak tým pádom aj to vyplaťanie v podstate sa môže veľmi aj dlho naťahovať, ak sa to rieši potom súdnou cestou a ak sa tí dvaja ex-manželia nevedia dohodnúť. Tá dlhožka konania závisí hlavne od toho, čo všetko je pre to vysporiadanie. Pokiaľ by tam bol iba byt, tak to nemusí byť až také dlhéko na nehoršie, keď sú tam nejaké akcie, obchodné podiely, nehnuteľnosti, iné hnutelné veci, ktoré počas manželstva nadobudli. Čím dlhšie manželstvo, tým tých vecí je väčšinou viac a dokonca pri tých BSM-kách môžete ísť aj 20 rokov spätne, že keď pred 20 rokmi vám rodičia našla rôzne dokumenty, nejaké darovacie zmluvy a taká to sa dokazuje. A to spôsobuje práve to predloženie toho súdneho konania, kdežto keby tam bola iba nehnuteľnosť, nič viac, by sa neriešil, lebo sa vedia dohodnúť, tak to konanie bude pomerne rýchle, pretože ak je spor v cene nehnuteľnosti, súdu stanovi znalca znalec povie, koľko je hodnota nehnuteľnosti a potom sa to vysporiada. A čo je podľa vás taká možno najlepšia možnosť z vašich skúseností ohľadom nejakého vysporiadania majetku domu alebo bytu? Veľakrát sa ja stredávam s tým, že jeden z manželov chce tú nehnuteľnosť, ale nemá peniaze na vyplatenie toho dvojaha. Ten druhý zase má peniaze, ale povedzme, že buď nechce tú nehnuteľnosť, ale bude mu to jedno. Ale jednoducho chce to nejako vysporiadať, aby to nezostalo v tom stave. Ťažko povedať, čo by bolo najlepšie riešenie, lebo každá situácia je iná a niekedy ten život prinesie rôzne situácie a potom tí manželia aj sa nevedia dohodnúť a často do toho vysporiadania prinášajú aj emócie, aj rôzne veci, ktoré s tým absolútne nesúvisia. Potom tie vyjadrenia sú niekedy veľmi dlhé a tí súcevia to tam čítajú, ale je to nepodstatné. Niekedy aj klienti niekedy chcú do toho návrhu uvieť také veci, ktoré nesúvisia s BSM-kou, BSM-kou je v podstate matematika, tam dosadíte do správneho vzorca, správne údaje a potom vypočítate persnú sumu a niekedy aj práve toto predlúžujete konania, že uvádzajú tam rôzne veci, 10 vyjadrení, ktoré predlúžia celé to konanie. Ale niekedy je to práve cieľom toho človeka, že on chce predlúžiť to konanie, lebo sa nechce vysporiať. Aj to je určitá taktika, len treba potom správne viesť to konanie, aby to nešlo niekde bokom, ale aby sa naozaj riešilo to, čo sa má riešiť v rámci konania. A keď sud sa rozumie tomu BSM-ku a vie presne, že čo má, čo má riešiť, tak tedy to je najjednoduchšie, lebo sa doskážeme vysporiadať veľmi rýchlo. Takže kebyže môžem zhrnúť takú ideálnu situáciu, tak naozaj si sadnúť ako keby nad majetkom, rozdeliť si ho bez emocií. To by bolo ideálne, len v rámci tých vzťahov a hlavne rozvodu a detí a teraz jeden máč, čo sa cíti ukrývdený, niekedy to nie je možné. Oni si nevedia prížení na meno. Takže niekedy my sa musíme stretnúť s advokátmi, aby sme to dali do nejakej bezemočnej, striktne právnej roviny. Niečudujem sa v podstate, pretože aj psychológovia hovoria, že rozvod je vlastne druhá najťažšia situácia v živote po úmrtí blízkeho. Pán Ficek, ďakujem za všetky cené rady. Ďakujem pekne. Právna poradňa Ficek & Partners Sme na vašej strane, pretože kto pozná právo, robí lepšie rozhodnutia. www.ficek.sk

Prepis vznikol automatickým rozpoznávaním reči zo záznamu rozhovoru a bol upravený pre čitateľnosť; môže obsahovať drobné odchýlky od zvukovej stopy.